Tatranské NAJ
Najvyššie položená jaskyňa v Belianskych Tatrách
Najvyššie položenou jaskyňou v Belianskych Tatrách je Kamzíčia jaskyňa v masíve Zadných Jatiek. Nachádza sa v nadmorskej výške 2004 m.n.m. Z jaskyne je nádherný výhľad na záver východnej časti Vysokých Tatier. Okolo jaskyne sa často zdržujú kamzíky.
Kamzík vrchovský tatranský
Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) je symbolom Tatranského národného parku, patrí k chráneným druhom. Žije v čriedach vo vysokohorskom teréne nad hranicou lesa. Dospelé samce sú približne 80 cm dlhé, 70-80 cm vysoké a vážia 25-35 kg. Samice sú menšie, taktiež majú kužeľovité rohy, avšak o niečo menej mohutnejšie a menej hákovité oproti samcom. Kamzíky sa živia prevažne trávami, lišajníkmi a bylinami. Kamzíčia ruja začína zvyčajne koncom októbra a trvá do decembra, samicam sa rodí jedno mláďa (výnimočne dve) v období mája až júna. V zimnom období sa sťahujú do nižších polôh pre priaznivejšie klimatické podmienky.
Symbolický cintorín
Symbolický cintorín pri Popradskom plese (1525mnm) pod stenou Ostrvy je miestom, kde sú na pamiatku obetiam Vysokých Tatier umiestnené pamätné tabule s menami ľudí, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách, ale kde nie je nikto pochovaný.
Autorom myšlienky na vytvorenie centrálneho pamätníka tatranských obetí bol akademický maliar Otakar Štáfl z Prahy. Projekt kaplnky vypracoval Ing. Róbert Vosyka z Popradu. Prvé symbolické, ručne vyrezávané kríže sú od rezbára Jozefa Fekiača – Šumného z Detvy. Drevorezbu v interiéri kaplnky urobil Ladislav Tfirst.
Založenie cintorína sa datuje od roku 1936. Symbolický cintorín bol vysvätený 11. augusta 1940 a hneď na to bol sprístupnený verejnosti s mottom „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu”.
Za správu cintorína zodpovedajú od roku 1995 Štátne lesy Tatranského národného parku. Od roku 1970 je symbolický cintorín zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok.
Podľa údajov správcu cintorína bolo začiatkom roka 2006 na Symbolickom cintoríne 278 pamätných tabúľ so 412 menami obetí Vysokých Tatier, ktoré sú umiestnené do 7 sektorov (A,B,C,D,E,F,G). K uvedenému času bolo v sektore A 91 tabúľ, B 20 tabúľ, C 39 tabúľ, D 38 tabúľ, E 34 tabúľ, F 15 tabúľ, G 41 tabúľ. Rázovitosť tohto miesta okrem okolitej tatranskej prírody a límb, tvoria aj vyrezávané, farebné detvianske kríže, z ktorých sa zachovalo 56. Pre jeho ďalšie rozširovanie platia z estetických a priestorových príčin teraz už prísne kritériá. Pre návštevníkov je každoročne uzavretý od 1.januára do 30.júna.
K symbolickému cintorínu je najpohodlnejšia cesta od zástavky tatranskej električky výstupom smerom na Chatu pri Popradskom plese. V záverečnom úseku asfaltovej cesty pod stenami Ostrvy sa nachádza odbočka doprava chodníkom 5 minút k cintorínu.
Najstarší sneh a Tatranský ľadovec
Miestom, kde sa v Tatrách udrží sneh aj v letných mesiacoch je Medená kotlina. Jej poloha – celoročne v tieni Lomnického štítu predurčuje tento kotol k miestu, odkial sneh nemizne celý rok.
Ako sa môžete dočítať v tomto článku, pod snehovým poľom vedci objavili tatranský ľadovec. Ľadovec je skrytý pod vrstvou sute, ktorá ho izoluje od vonkajších klimatických podmienok.
Najvyššie položená botanická záhradka na Slovensku
Najvyššie položená botanická záhradka leží na Lomnickom štíte vo výške 2634 m n.m. Nachádza sa tu 22 rastliniek v ich prirodzenom prostredí.
Najdaždivejšia oblasť
Najdaždivejšou oblasťou je oblasť v okolí Zbojníckej chaty (1960 m n.m.) v hornej časti Veľkej Studenej doliny, kde v priemere ročne napadne 2130 mm zrážok.
Najvyššia nameraná rýchlosť vetra
Najvyššia nameraná rýchlosť vetra bola na Skalnatom plese, kde vietor dosahoval rýchlosť 78,6 m/s (283 km/h), čo predstavuje najvyšší – 12. stupeň, považovaný za orkán s ničivými účinkami.
Najdlhšia ľadovcová dolina
Najdlhšou ľadovcovou dolinou je Bielovodská dolina , ktorej dĺžka je 10 km. Dolina bola tvarovaná najväčším tatranským ľadovcom s dĺžkou 13 km, hrúbkou 280 m a šírkou 1,5 km. Ako jediná z pomedzi tatranských dolín svojím vzhľadom, rozsiahlými lúčnymi poliami a mohutným skalným amfiteátrom v závere doliny nadobúda alpský charakter.
Najmenšie veľhory na svete
Najmenšími veľhorami sveta sú Vysoké Tatry. Taktiež sú na území medzi Alpami, Kaukazom, Uralom a Severným ľadovým oceánom najvyšším vnútrozemským pohorím v Európe. Hlavný hrebeň poboria je dlhý 26 km.
Najlegendárnejšia skalná stena
Najlegendárnejšou skalnou stenou je 300 metrov vysoká severná stena, nazývaná galéria Gánku. Je najpopulárnejšou horolezeckou výzvou. Turisti ju môžu pozorovať od sedla Váha, počas výstupu na Rysy.
Najvyššia skalná stena
Najvyššou skalnou stenou je severná stena Malého Kežmarského štítu, ktorej výška je 900 metrov. Túto stenu je možné pozorovať z Chaty pri Zelenom plese ako aj z turistického chodníka (červená značka) vedúceho z Chaty pri Zelenom plese na Skalnaté pleso.
Najväčšie mesto na Slovensku
Najväčším mestom na Slovensku je mesto Vysoké Tatry s rozlohou 39 816 ha. Mesto je tvorené zoskupením 15 samostatných osád, ktoré sú navzájom prepojené ako cestnou, tak aj železničnou sieťou. Najnavštevovanejšími osadami sú: Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica.
Najvyšší štít Belianskych Tatier
Najvyšším štítom 14 km dlhého vápencového hrebeňa Belianskych Tatier je Havran (2151,5 m n.m.), ktorý, ako aj ostatné vrcholy hrebeňa, nie je turisticky sprístupnený. V Belianskych Tatrách sa nachádza jediná sprístupnená jaskyňa v Tatrách – Belianska jaskyňa ležiaca nad osadou Tatranská Kotlina. V Belianských Tatrách leží vo výške 1290 m n.m. Chata Plesnivec, okolo ktorej vedie turistický chodník (zelená značka) vychádzajúci z Tatranskej Kotliny.
Najdlhšie premostenie v Tatrách
Najdlhším premostením vo Vysokých Tatrách je zrekonštruované premostenie nad vodopádmi Studeného potoka, otvorené pre turistov od 11.júla 2009. Dĺžka mostu je 25 metrov, čo je o 3 metre viac ako mal pôvodný most. Rekonštrukcia si vyžiadala takmer 45 ton materiálu, ktorý bol vynesený od Rainerovej chaty na pleciach pracovníkov.
Najvyšší vodopád
Najvyšším vodopádom je Kmeťov vodopád nachádzajúci sa v juhozápadnej odnoži Kôprovej doliny – Nefcerka, v nadmorskej výške 1245 m n.m. Turisticky neprístupnou dolinou Nefcerkou preteká Nefcerský potok, z ktorého padá vodopád, dosahujúci výšku približne 80 metrov (pre porovnanie, ako výška 30 poschodovej budovy). Šírka toku nad vodopádom je 1,5 metra. Tento vodopád možno pozorovať z turistického chodníka (modrá značka) prechádzajúceho Kôprovou a Hlinskou dolinou cez Vyšné Kôprovské sedlo do Mengusovskej doliny.
Najdlhší chodník
Najdlhším chodníkok je Tatranská Magistrála vedúca z Podbánského až ku Bielym plesám pod Kopským sedlom. Prechádza južnými úbočiami Vysokých Tatier a jej dĺžka je 46,25km. Chodník začína na Podbánskom, pokračuje cez Jamské plesá na Popradské pleso, Sedlo pod Ostervou, Sliezsky dom, Hrebienok, Zamkovského chata, Skalnaté pleso, Veľká Svišťovka, Zelené pleso a končí pri Bielych plesách – v mieste, kde stála bývalá Kežmarská chata.
Najvyšší štít Poľských Tatier
Najvyšším štítom Poľských Tatier je severozápadný vrchol Rysov (2 499,6 m n. m.), ktorému chýba 40 cm na to, aby mohol byť považovaný za veľhorský vrchol. Rysy, nachádzajúce sa na slovensko-poľskej hranici, majú tri vrcholy. Najvyšším je stredný vrchol (2 503 m n. m.) ležiaci na území Slovenska, druhým v poradí je už spomínaný severozápadný vrchol na poľskom území a najnižším je juhovýchodný vrchol (2 473 m n. m.). Turistický chodník zo slovenskej strany vedie od Chaty pri Popradskom plese, okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi až na najvyšší vrchol Rysov (výstup 3h). Z poľskej strany vedie turistický chodník od Morského oka (výstup 4h).
Najväčšie zviera
Najväčším zvieraťom je Medveď hnedý dosahujúci hmotnosť 140 – 350 kg u samca a 80 – 200 kg u samice. Dospelý samec dosahuje dĺžku 170 – 220 cm, o niečo menšia je samica 160-200 cm. Mláďa po narodení váži menej ako 0,5 kg a ostáva s matkou do veku 2,5 roka. Odhaduje sa, že dnes na Slovensku žije približne 700-900 medveďov. Medveď hnedý patrí medzi šelmy, avšak v postupne sa stal všežravcom. 85-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka.
Najväčší vták
Najväčším vtákom na území Tatier je Orol skalný s rozpätím krídiel 190 – 240 cm a dĺžkou tela 75 – 90 cm. Samec Orla skalného váži 3 – 4,5 kg, oveľa väčšia je samica, vážiaca 3,5 – 6,5 kg. Na Slovensku sa monitoruje približne 100 párov týchto vrcholových predátorov, celková populácia sa však odhaduje na 200 – 250 jedincov. Orol skalný sa vo voľnej prírode dožíva približne 15 – 30 rokov. Pri love dosahuje rýchlosť letu až 150 km/h.
Najväčší indián
Najväčšieho indiána v Tatrách je možné vidieť v Malej Studenej doline, pri prechode turistickým chodníkom z Téryho chaty cez sedlo Sedielko do Javorovej doliny. Pekný výhľad na indiána je z Modrého plesa (najvyššie položené pleso v Tatrách). Tvorí ho masív Prostredného hrotu, kde Prostredný hrot (2441 m n.m.) tvorí nos indiána, Malý hrot bradu a Žltá veža indiánovu hruď.
Vysoké Tatry 